Nežiadanou súčasťou poľnohospodárskej činnosti pri pestovaní kultúrnych plodín je aj výskyt jedovatých rastlín, ktoré sa v porastoch krmovín môžu nachádzať v rôznej intenzite. Ich výskyt sa odvíja od uplatňovaných agrotechnických postupov, ošetrovania plodín ochrannými prostriedkami alebo mechanickým odstraňovaním jedovatých rastlín.
V našom klimatickom pásme je v jednotlivých výrobných oblastiach registrované veľké nmožstvo jedovatých rastlín, ktoré sú z botanického hľadiska zatrieďované do 85 čeľadí (Solanaceae, Liliaceae, Daucaceae, Papaveraceae, Ranunculaceae, Fabaceae, Asteraceae, Brassicaceae, ...). Spektrum jedovatých rastlinných druhov je široké - od jednoduchých plesní až po vyššie rastliny.
Obsah jedovatých látok a ich koncentrácia je závislá na druhu rastliny, klimatických a pôdnych podmienkach a vegetačnom štádiu rastliny. Jedovaté látky sa môžu v rastlinách vyskytovať vo všetkých častiach rastlinného tela alebo niektoré časti nemusia pôsobiť toxicky. Zníženie toxicity jedovatých rastlín je iba minimálne ovplyvnené použitým konzervačným postupom. Výnimkou je iskerník prudký (Ranunculus acris), ktorý sa často vyskytuje na lúkach a pasienkoch, hlavne dostatočne vlhkých. Skrmovanie porastu v čerstvom stave spôsobí otravu zvierat. Seno, vyrobené z takejto hmoty sušením, je pre zvieratá netoxické. V procese sušenia dochádza k premene toxického protoanemonínu na netoxický anemonín.
K otravám zvierat jedovatými rastlinami dochádza častejšie pri kŕmení hospodárskych zvierat na stojisku do žľabu. Otravy zvierat pri voľnom pasení sú zriedkavé alebo výnimočné. Jedovaté rastliny odpudzujú pasúce sa zvierat od ich spasenia vôňou, vzhľadom a chuťou. Výnimkou sú iba jedovaté druhy z čeľade mrkvovité, pri ktorých môže dôjsť k pomýleniu pre veľkú podobnosť s petržlenom alebo mrkvou.
Látky spôsobujúce toxický účinok sú prevažne produktom sekundárneho metabolizmu rastlín. Medzi rastlinné jedy patria silice, alkaloidy, glykozidy, terpény, proteíny a rastlinné kyseliny.
Silice sú prchavé lipofilné látky. Ich toxické pôsobenie sa môže prejavovať aj dráždením pokožky a vyvolávaním kontaktných dermatitíd. Sú ľahko rezorbovateľné pokožkou a môžu spôsobiť aj celkovú otravu.
Akaloidy sú z chemického hľadiska dusíkaté látky so zásaditou reakciou. Najvýznamnejšie z nich sú: piperidín-pyridinové alkaloidy napr. vysoko toxický koniín v jedovatých rastlinách z čeľade mrkvovité (Bolehlav škvrnitý – Conium maculatum, Rozpuk jedovatý – Cicuta virosa, Krkoška mámivá – Chaerophyllum temulum).
Estery tropanolu s kyselinami sú typické pre alkaloidy jedovatých rastlín z čeľade ľuľkovité – hyocianín, skopolamín, atropín. K týmto látkam patria aj hepatotoxické a karcinogenné alkaloidy starčekov – senecionín, retrorsín,...
Izochinolínové alkaloidy sa nachádzajú v rastlinách z čeľade makovité – morfín, papaverín. Patrí sem aj kolchicín ako nebezpečný jed nachádzajúci sa v Jesienke obyčajnej (Colchicum autumnale).
Indolové alkaloidy predstavujú rozsiahlu skupinu sekundárnych metabolitov, ktoré okrem toxického účinku, sú využívané aj na terapeutické účely napr. ergometrín, ergotamín ako námeľové alkaloidy (Kyjanička purpurová – Claviceps purpurea).
Terpenické alkaloidy majú vo svojej molekule metylovaný alebo etylovaný dusík. Patrí sem aj vysoko toxický metabolít prilbíc – akonitín (Prilbica modrá – Aconitum napellus).
Glykozidy predstavujú najrozsiahlejšiu skupinu sekundárnych toxických metabolitov rastlín. Ich molekula je tvorená sacharidovou a nesacharidovou zložkou, ktoré sú prepojené glykozidovou väzbou. Toxický najvýznamnejšie sú kyanogenné glykozidy. Toxicitu spôsobuje hlavne uvoľňovaná kyselina kyanovodíková.
Glukozinolaty sa vyskytujú hlavne v rastlinách z čeľade kapustovité (Brassicaceae). Ich enzymatickým štiepením vznikajú silné strumigeny.
Antrachinonové glykozidy sú prítomné predovšetkým v jedovatých rastlinách z čeľadí rešetliakovité, ľaliovité a bôbovité.
Kardioaktívne glykozidy nachádzajúce sa v rastlinných druhoch ako je náprstník, hlavačík jarný, čičorka pestrá, oleander a pod. pôsobia predovšetkým na srdcovú činnosť. Ich nepríjemná horká chuť a primárne vyvolanie spontánneho zvracania, znižuje predpoklad plnej toxicity z dôvodu zábrany vyššej záťaže organizmu týmito jedmi.
Saponíny sa v mnohých rastlinných druhoch vyskytujú ako glykozidy terpenoidných aglykonov (steroidov a triterpenov). Vo vodnom prostredí vytvárajú penivé roztoky. Sú obzvlášť jedovaté pre ryby. V krvnom riečišti spôsobujú výraznú hemolýzu – uvoľňovanie hemoglobinu z červených krviniek.
Proteínové látky označované ako toxalbumíny patria medzi jedy, ktoré po perorálnom príjme sa môžu špecificky v organizme prejaviť. Do tejto skupiny patrí aj vysoko toxický ricín, ktorý sa nachádza napr. v agáte. Viacero toxalbumínov sa nachádza aj rastlinných druhoch z čeľade bôbovité.
Proti toxickým látkam jedovatých rastlín, pri otravách zvierat, neexistujú protilátky. Prvým krokom pri riešení toxikózy je zabránenie príjmu ďalšieho krmiva obsahujúceho jedovaté rastliny (vyprázdnenie kŕmnych žľabov alebo kŕmnych stolov). Nasleduje vyprázdnenie žalúdka (zvracaním alebo sondou) a podávanie prípravkou zabraňujúcich resorbcií v tenkom čreve a prípravkov podporujúcich exkréciu tuhých alebo tekutých exkrementov (laxatíva, diuretika). Akútne toxikózy sú z hľadiska prognózy veľmi dubiózne a v krátkom časovom intervale (do 30 minút) môžu končiť letálne.
Jednotlivé druhy hospodárskych zvierat majú rôznu citlivosť na jedovaté látky. Citlivejšie sú prežúvavce, ošípané, kone, psy a mačky. Veľmi citlivé sú mláďatá v porovnaní so staršími zvieratami. Niektoré druhy produkčných zvierat sú pomerne odolné voči účinku jedovatých látok napr. králiky, ovce, kozy a vtáky.
Pri otravách s nižšou koncentráciou toxických látok je postihnutému jedincovi poskytovaná symptomatická liečba. Podávajú sa podporné prípravky na stimuláciu alebo tlmenie centrálneho nervového systému, dýchacieho aparátu a obehového systému. Práve pri chronických otravách a pri skonzumovaní jedovatých látok zvieratami odolnými voči toxickým látkam nedôjde k výraznému poškodeniu organizmu, avšak dochádza k prechodu toxických látok do produktov týchto zvierat (mlieko, vajíčka, mäso) a tým k možnému ohrozeniu konzumenta.