Čeľaď: Ľuľkovité (Solanaceae)
Výskyt
Ruderálne stanovištia, priekopy, ako burina v okopaninách.
Botanická charakteristika
Blen čierny je dvojročná, zriedkavo jednoročná nepríjemne zapáchajúca bylina s priamou žliazkato - huňatou lepkavou byľou vysokou od 0,2 do 1,0 m. Listy v dolnej časti stopky sú dlhostopkaté, hore sediace až poloobjímavé, striedavé. Čepeľ listu je podlhovasto vajcovitá celistvo okrajová až hrubo pílkovitá, laločnatá, chlpatá na spodnej listovej strane. Z pazúch listov vyrastajú kvety, ktoré sú krátko stopkáte až sediace. Kalich je rúrkovito zvončekovitý päťzubý, pichľavo končistý, 10 - 20 mm veľký. Koruna je lievikovitá, špinavožltá s fialovým žilkovaním. Kvitne od mája do júla. Plodom je mnohosemenná vajcovitá dvojpuzdrová tobolka s pukajúcim viečkom.
Toxicita
V celej rastline, ale predovšetkým v koreni, sa nachádzajú alkaloidy hyoscyamín, atropín a skopolamín. Už 15 semien môže byť smrteľnou dávkou. Menej citlivé na otravu sú pes, mačka.
Účinok
Rozšírené zreničky, sťažené dýchanie, tremor svalstva (lícneho, krčného), sťažené prehltávanie, zrýchlený pulz (kone z 35 až na 72), silná salivácia, smäd, nepokoj, kŕčovité záchvaty a celková paralýza. Pri prežúvavcoch – meteorizmus, penový výtok z papule. Pri ošípaných a psoch vyvoláva blen silné zvracanie.
Patoogicko anatomický nález
Charakteristické zmeny nebývajú.
Liečba
Symptomatická - adstringenciá, kardiotoniká.