Čeľaď: Bôbovité (Fabaceae)
Výskyt
Rastie na slnečných stráňach, medziach, v priekopách a na neudržovaných lúkach. Má rada pôdy vysychavé, hlboké, výživné, dusíkaté, hlinité a kamenité.
Botanická charakteristika
Je to jedno až dvojročná bylina s priamou až rozvetvenou stonkou 0,3 – 1,5 m vysokou, v hornej časti krátko chlpatou. Lístky sú podlhovasto vajcovité až okrúhle, pílkovité, horné lístky sú kopijovité, palisty štetinovité, celistvookrajové. Kvety sú usporiadané do dlhostopkatých strapcov. Stopky kvetov sú ohnuté nadol. Koruna je bielej farby. Plodom je struk. Kvitne v máji až auguste. Usušená rastlina páchne po tabaku.
Toxicita
Kvitnúca vňať obsahuje kumaríny (kumarín, kumarové kyseliny a ich O-β-D-glukozid, kyselina melilotová a pod.) a triterpénové saponíny. V priebehu sušenia dochádza k rozkladu glykozidov o-kumárovej kyseliny a vzniknutá kyselina o-kumarová sa enzymaticky mení na kumarín (až 25 g kumarínu a jeho prekurzorov.kg-1 sena). Pri zlom sušení a hlavne po infekcii Penicillium jensenii dochádza k zmene kumarínu na toxický dikumarol. Aj v siláži môže enzymatickou činnosťou vzniknúť kumarín, ale doposiaľ nie sú poznatky o vzniku dikumarolu. Chronický príjem 50 μg.g-1 dikumarolu je toxický.
Účinky
Dikumarol, pre svoju podobnosť s vitamínom K, kompetitívne tlmí tvorbu protrombínu v pečení. Toxickou zložkou je dikumarol, ktorý brzdí tvorbu protrombínu. Dochádza k predlženiu protrombínového času a môžu vzniknúť rozsiahle zakrvácania. Pri zvieratách sa môže objaviť zvýšené okluzívne krvácanie z tráviaceho traktu. Dikumarol je nebezpečný, začína účinkovať pomaly, ale jeho účinok dlho pretrváva.
Liečba
Krvná transfúzia 10 ml.kg-1 ž. hm. zvieraťa (najúčinnejšia), prípadne 2 mg.kg-1 ž. hm. vitamínu K (i.v.).