Jedovaté rastliny

 

LÁSKAVEC OHNUTÝ (Amaranthus retroflexus)

 

Čeľaď: Láskavcovité (Amaranthaceae)

Výskyt

Rastlina je nenáročná na druh pôdy. Vyskytuje sa v teplejších oblastiach na dobre hnojených a obrábaných pôdach, vyskytuje sa všade ako burina okrem obilnín.

Botanická charakteristika

Láskavec ohnutý je jednoročná, žltozelená niekedy červenkastá rastlina s drevnatým koreňom. Byľ je priama, niekedy vystúpavá, jednoduchá, niekedy rozvetvená, 0,20 - 1,00 m vysoká, husto páperisto ochlpená, u starších jedincov zdrevnatelá. Listy sú kosoštvorcové, vajcovité, podlhovasté, na dlhých stopkách na konci zašpicatené, na okrajoch zvlnené. Kvety sú jednodomé, tvoria paklasy. Kvitne od konca júna do zimy. Semená uložené v puzdre sú drobné, ploché, tvaru šošovice, tvrdé, lesklé, hnedej a hnedočiernej farby.

Toxicita

Vo veľkých množstvách je láskavec ohnutý pre zvieratá nebezpečný. Je silne nitrofilný. Jeho konzumovanie zapríčiňuje mohutné tympánie. Pri prehnojení pôd N-hnojivami, je obsah dusičnanov v láskavci niekoľkokrát vyšší ako v menej nitrofilnej kultúre.

Účinky

Objavuje sa silný meteorizmus, ktorý sa môže končiť i letálne. Príznakmi otráv sú zhodné s otravami dusičnanmi a dusitanmi. Dusičnany vo veľkých dávkach pôsobia svojím soľným  účinkom, t.j. narúšajú osmotické pomery organizmu. V tráviacom aparáte zvierat, predovšetkým prežúvavcov, oveľa menej monogastrických zvierat, sa dusičnany redukujú na dusitany a postupne až na amoniak. Vysoké dávky dusičnanov sa po redukcii na dusitany v tele prežúvavcov rýchle resorbujú do krvi, podobne ako dusitany, ktoré boli do tráviaceho traktu zvierat prijaté priamo. V krvi sa ich účinkom premieňa hemoglobín na methemoglobín, neschopný prenášať kyslík.

Patoogicko anatomický nález

Čokoládovo sfarbená krv, často nezrazená.

Liečba

Odstrániť podozrivé krmivo a zabrániť ďalšiemu príjmu. Antidotum je metylenová  modrá aplikovaná v glukozovom roztoku intra venózne.

 

Back to top
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach; Katedra výživy, dietetiky a chovu zvierat; Katedra farmakognózie a botaniky;
doc. MVDr. Pavel Naď, PhD.; doc. Ing. Jarmila Eftimová, PhD.; Ing. Štefan Grančák; 2017