Čeľaď: Mrkvovité (Apiaceae)
Výskyt
Rastie na neutrálnych až kyslých pôdach, rašelinových, na pastvinách, priekopách a roztrúsene na vlhkých lúkach a brehoch riek.
Botanická charakteristika
Celá rastlina je prudko jedovatá a patrí medzi najnebezpečnejšie letné trvácie byliny. Byľ je holá, 1 - 1,5 m vysoká, na báze (pod zemou) je repovito zhrubnutá priehradkovane dutá a nad zemou priama, dutá, jemne brázditá. Dolné listy sú dlhostopkaté a 2 - 3krát perovito strihané, horné listy menej delené, prisadajú pošvami. Kvety vytvárajú zložené okolíky, sú malé, koruna je biela. Plodom je dvojnažka. Kvitne od júla do augusta. Má príjemný mrkvovitý pach a sladkastú chuť.
Toxicita
V celej rastline a hlavne v koreni sa nachádza jedovatý cikutoxín a cikutol. Cikutoxín patrí k polyínom a doposiaľ neexistuje naň antidotum. U človeka je smrteľná dávka obsiahnutá v 2 g koreňa. Intoxikácia sa prejavuje pálením v ústach a hltane spojeným s nevoľnosťou a zvracaním. Otrava má veľmi rýchly priebeh. Prejavom toxikózy sú silné často sa opakujúce kŕče končiace bezvedomím a zlyhaním srdca. Jedovatosť sa sušením ani silážovaním nestráca. Zvieratá nemajú schopnosť inštinktívne sa tejto rastline vyhýbať. Veľmi citlivé sú kone, HD, ošípané, mäsožravce.
Patoogicko anatomický nález
Meteorizmus, gastroenteritída, hyperemia pľúc, niekedy edém mozgu. Krv býva tmavá, riedka. Lymfatické uzliny zväčšené s bodkovitými krvacaninami.
Liečba
Odstrániť zvyšky krmiva. Ak nie je možné zaviesť sondu pre kŕče, odporúča sa zaviesť klyzmu s chloralhydrátom. Podpora srdcovej činnosti.