PRASLIČKA ROĽNÁ (Equisetum arvense L.)
Čeľaď: Prasličkovité (Equisetaceae)
Botanická charakteristika
Praslička roľná je trváca rastlina, rastie u nás na hlinitých a piesočnatých substrátoch s vysokou hladinou spodnej vody. V zemi má vyvinutý veľmi mohutný čierny článkovaný systém podzemkov (až do 1m hĺbky). Rastlina vytvára dva typy dutých stoniek. Jarná byľ je svetlohnedá, neryhovaná, článkovaná, nerozkonárená, len s praslenmi listových pošiev a na vrchole je vajcovitý výtrusný klas. Rastlina sa rozmnožuje výtrusmi, ktoré po dozretí vypadajú z klasu a byľ odumiera. Z toho istého podzemku potom vyrastá letná, zelená, dutá, ryhovaná byľ, ktorá je praslenovite rozkonárená na článkované 4-5 hranné byle prvého stupňa a môžu sa ďalej rozkonárovať. Zelená byľ je sterilná (bez výtrusného klasu) a má vyživovaciu funkciu. Lokálne sa môže rozmnožovať podzemkami. Rastlina je na dotyk tuhá,
chrupavkovitá, pretože bunky steny pokožky sú inkrustované kremičitanmi. Letná býľ sa zbiera, suší ako farmaceutická droga Equiseti herba. Praslička močiarna (E. palustre) a praslička riečna (E. fluviatile) rastú na močaristých stanovištiach. Praslička močiarna má iba jeden typ byle, zelený, rozkonárený a na konci má výtrusný klas. Praslička lesná (E. sylvaticum) rastie v tônistých lesoch, po uschnutí výtrusného klasu, jarná byľ ozelenie a mení sa na letnú byľ (sterilnú), má jemné dvakrát rozkonárené bočné stonky. Praslička obrovská (E. telmateia) je našou najväčšou prasličkou. Má dva typy stoniek, dorastá až do výšky 1,5 až 2 m. Praslička zimná (E. hyemalis) má byľ nerozkonárenú a vždyzelenú, aj v zime.
Toxicita
Letné byle prasličky roľnej obsahujú kyselinu kremičitú (až 10 % tzv. rozpustných kremičitanov), alkaloidy (equisetín, palustrín, palustridín), stopy nikotínu, enzým degradujúci vitamín B1, akonitovú kyselinu, flavonoidy, saponíny (4 % equisetonín) a iné. Praslička roľná (Equisetum arvense) patrí k liečivým rastlinám avšak vo väčších dávkach pôsobí toxicky. Jedovatosť vňate kolíše v závislosti od stanovišťa. Sušením vňate sa jej jedovatosť neznižuje a preto sa stáva nežiaducou prímesou v krmivách pre dobytok. Zvlášť citlivé sú na rastlinu kone. Nikotín patrí k piridínovým alkaloidom a je jedom pre väčšinu živočíchov okrem kozy, ktorá je voči nemu rezistentná. Rýchlo penetruje membránami a rýchlo sa absorbuje. Z toxikologického hľadiska je významná Praslička močiarna (E. palustre), ktorá obsahuje makrocyklický alkaloid palustrín. Aj ostatné prasličky, ako sú praslička lesná (E. sylvaticum) a praslička obrovská (E. telmateia), sú mierne jedovaté.
Účinok
Intoxikácia sa prejavuje excitáciou, kolísavou chôdzou až môže dôjsť k smrti z vyčerpania.