DURMAN OBYČAJNÝ (Datura stramonium L.)
Čeľaď: Ľuľkovité (Solanaceae)
Výskyt
Rastie na výživných, piesočnatých, hlinitých pôdach v teplejších oblastiach ako burina (nitrofyt) na rumoviskách, kompostoviskách. Zriedkavo ako burina na poliach v kukurici a v záhradách ako okrasná rastlina.
Botanická charakteristika
Durman obyčajný zaraďujeme k jednoročným bylinám dorastajúcim do výšky 0,30 až 1,2 m. Byľ je priama, holá a rozkonárená. Listy sú striedavé, dlhostopkaté, jednoduché. Čepeľ je vajcovitá, na okraji nepravidelne laločnato zúbkatá. Majú nepríjemný pach. Kvety vyrastajú na krátkych stopkách z pazuchy listov. Sú výrazne veľké, rúrkovito zvonovité, jednotlivé, vrcholové, môžu však vyrastať v pazuchách rozkonárených vetví. Majú trváci päťzubý zelený rúrkovitý kalich, po odkvitnutí opadavý a päťcípu veľkú lievikovitú (do 0,1 m) bielu až slabo bledomodrú korunu, ktorá je v púčiku riasnato zvinutá. V období od júna do septembra kvitne kvet, ktorý sa otvára medzi 19 - 20 hodinou. Opeľujú ho nočné motýle. Od augusta do októbra dozrievajú na stonkách plody, veľké (do 5 cm) ostnaté tobolky. Obal plodu dozrievaním hnedne a praská so štyrmi chlopňami. Obsahuje veľké množstvo malých tmavohnedých semien obličkovitého tvaru. Poznáme štyri variety, ktoré sa od seba líšia farbou a ostnatosťou tobolky.
Toxicita
Všetky časti rastliny sú prudko jedovaté a obsahujú tropánové alkaloidy (0,35 - 0,4 %). Listová droga obsahuje 0,2 – 0,6 % alkaloidov (L-hyoscyamín, atropín, stopy L-skopolamínu) a 4 - 7 % trieslovín. Semená obsahujú od 0,2 do 0,5 % alkaloidov (atropín, hyoscyamín, skopolamín, beladonín), triesloviny (do 4,5 %), kumarínový derivát umbeliferón a stopy silice. Báza atropínu tvorí bezfarebné kryštáliky a má excitačné účinky na centrálnu nervovú sústavu, pôsobí na žľazy s vnútorným vylučovaním. Ovplyvňuje dynamogéniu (schopnosť pohybu), sklon k smiechu, výkyvy nálady, vedie ku zrakovým a zvukovým halucináciám, agresii a ťažkým poruchám vedomia. Príznaky otravy atropínom zahrňujú zrakové a sluchové halucinácie, sucho v ústach, dehydrovanú kožu, zvýšenie telesnej teploty, rozšírenie zreníc, nepokoj, poruchy vedomia (delírium) až kómu. Najzávažnejším dôsledkom je smrť spôsobená dychovou nedostatočnosťou a srdcovou arytmiou. Smrteľná dávka pre človeka je 0,1 g. Ako protijed sa používa fyzostigmín (eserín).
Príznaky
Otrava sa prejavuje nepokojom a celkovou podráždenosťou, začervenaním tváre, rozšírenými zreničkami (midriáza), rozmazaným videním, citlivosťou na svetlo, suchom v ústach, sťaženým prehĺtaním a rečou, zrýchleným tepom, zrýchleným prehĺbeným dýchaním, zníženým tlakom a retenciou moču. Pri vyšších dávkach dochádza k psychomotorickým poruchám, podráždenosti, agresivite, dezorientácii, halucináciám a poruchám vedomia. K smrti dochádza pri plnom vedomí. Durman obyčajný je nebezpečný pre hospodárske zvieratá, najmä ak je prímesou kukurice a ďatelinovín. Durman predstavuje toxikologické nebezpečenstvo aj v suchom a silážovanom stave. Veľmi citlivé sú kone, HD, kozy, psy, ovce, menej citlivé sú králiky a vtáky.
Patoogicko anatomický nález
U zvierat, ktoré neuhynuli náhle, nachádzame zápalové procesy na tráviacom trakte a degeneráciu srdcového svalu. Charakteristické zmeny nebývajú.
Liečba
Symptomatická - adstringenciá, kardiotoniká. Antidotum - pilokarpín a fyzostigmín.