Čeľaď: Ľaliovité (Liliaceae)
Výskyt
Rastie na vlhkých lúkach východného Slovenska, nivných pôdach, vo svetlých lesoch, kosodrevine, na holiach podhorského pásma až po alpínske.
Botanická charakteristika
Kýchavica biela patrí k trvalým rastlinám. Rastie na horských lúkach a pasienkoch. Rastlina má hrubý a krátky podzemok s korienkami. Na priamej a mohutnej chlpatej byli dorastajúcej do výšky až 1,5 m, rastú striedavé, jednoduché, široko elipsovito kopijovité, celistvo okrajové listy s oblúkovo bežnou žilnatinou, na rube listu zvýraznenú. Listy sú hlboko zvrásnené, najskôr chlpaté neskôr na líci hladké a na rube páperisté. Rastlina nastupuje do kvitnutia veľmi neskoro (viac ako po 10 rokoch). Kvety majú krátku stopku, tvoria vrcholovú metlinu strapcov zelenej až zelenobielej farby. Kvitne v máji až auguste. V dolnej časti súkvetia sú trojpočetné kvety obojpohlavné, v hornej časti sú len samičie. Plodom je tobolka. Kýchavica biela má dva poddruhy, ktoré sa líšia farbou okvetných lístkov - Veratrum album subsp. album.- pravá (biele, na vonkajšej strane so svetlozeleným pruhom) a subsp. Lobelianum - Lobelová (žltozelené až špinavo zelené).
Toxicita
Kýchavica biela obsahuje steroidné alkaloidy a je celá jedovatá. Najvyššie množstvo alkaloidov sa nachádza v podzemku (0,5 - 1 %), (cyklopamín, cykloposín, germerín, veratrín, protoveratrín A, protoveratrín B, protoveratridín, jervín, pseudojervín, rubijervín (asi 25 %)). Ostatné obsahové látky tvorí glykozidová horčina veratramarín a organické kyseliny. Protoveratrín A má LD50 5 mg.kg-1 (p.o.) pre myš. Protoveratrín B má LD50 210 μmg.kg-1, (s.c.)pre myš. Letálna dávka pre človeka je približne 20 mg. Cyklopamín, cykloposín a jervín sú teratogenné u oviec a zodpovedajú za malformácie typu kylopie. Aj pre človeka je toxický a perorálna dávka 1g vyvoláva otravu. Otrava sa prejavuje zápalom a znecitlivením sliznice ústnej dutiny. Intoxikácia sa prejavuje pálením až slzením očí, prekrvením spojiviek, intenzívnym kýchaním, krvácaním z nosa, slinením, podráždením žalúdka, zvracaním, kŕčami a hnačkou. Jed pôsobí priamo na receptory sinus caroticus a spôsobuje dilatáciu ciev, čo vedie k poklesu tlaku, vyvoláva bradykardiu a bradypnoe. Smrť nastáva zlyhaním dýchacieho centrá a srdcovej činnosti. K otravám dochádza nielen u ľudí ale aj pri hospodárskych zvieratách (kone, hovädzí dobytok, ovce, kozy). Pre veľké zvieratá je letálnou dávka už 200 mg usušenej rastliny. Rastlina je horká a preto je u zvierat otrava menej častá. Oba poddruhy Veratrum album subsp. album a Veratrum album subsp. lobelianum sa vyznačujú obsahom jedovatých steroidných alkaloidov a sú rovnako jedovaté ako kýchavica biela. Veľmi citlivé sú kone, hovädzí dobytok, ovce, kozy, mäsožravce a vtáky.
Účinky
Otrava sa u zvierat prejavuje nekľudom, slinením, zvracaním, hnačkami až krvavými, svalovou slabosťou až ochrnutím. Chôdza je neistá, niekedy nastáva úplná neschopnosť chôdze. Môžu sa dostaviť aj kŕče. Pulz je pomalý a nepravidelný, dýchanie povrchné, krvný tlak nízky, zreničky rozšírené. Smrť nastáva udusením. U kôz a oviec spôsobuje významné malformácie typu kyklopie.
Patoogicko anatomický nález
Pozoruje sa znecitlivenie slizníc, kýchanie, krvácanie z nosa, slzenie, prekrvenie spojiviek, hypotónia, bradykardia, bradypnoe, zlyhanie dýchacieho centra a srdcovej činnosti. Pri plnom rozvinutí príznakov otravy je v bachore a tráviacom trakte krv. V hrubom čreve sú krvácaniny, nastrieknutie krvných ciev. Zisťuje sa venostáza pečene, zápal obličiek a prázdny močový mechúr.
Liečba
Symptomatická, podávajú sa predovšetkým centrálne analeptiká, ktoré zvyšujú krvný tlak a udržujú v činnosti dýchacie centrum.