Čeľaď: Ľaliovité (Liliaceae)
Výskyt
Rastie v skupinách na vlhkých lúkach, v lužných a listnatých lesoch. Na piesčinách Podunajskej nížiny (Čenkov, Štúrovo) rastie vzácny panónsky endemit jesienka piesočná (C. arenarium).
Botanická charakteristika
Na jeseň (august - október) vyrastajú zo stonkových hľúz 1 - 3 bledofialové kvety vysoké 10 - 20 cm s okvetím na báze zrasteným do dlhej rúrky, ktorá sa nad povrchom pôdy rozdelí na 6 cípov. Kvitnúca rastlina nemá listy. Kvety sa opeľujú v jeseni a v máji nasledujúceho roku dozrievajú semená. Na jar vyrastá z hľuzy veľmi krátka stonka so 4 - 5 podlhovasto kopijovitými až 20 – 30 cm listami s pozdĺžnou žilnatinou. Uprostred listov je tobolka v podlhovasto vajcovitom obale dlhom do 6 cm s početnými semenami, ktoré sa rozširujú zoochórne. Pre izoláciu kolchicínu sa zberajú celé semená, hľuzy iba veľmi zriedkavo. V šľachtiteľstve sa používa kolchicín ako mitotický jed (brzdí delenie bunkového jadra) na získanie polyploidných rastlín.
Toxicita
Jesienka obyčajná obsahuje vo všetkých častiach jedovatý izochinolinový alkaloid kolchicín a ešte asi 20 ďalších alkaloidov. Veľa kolchicínu sa nachádza najmä v semenách (0,2 – 0,9 %), hľuzy obsahujú 0,4 % kolchicínu, kvety 0,6 %. V semenách sa nachádza ešte mastný olej (až 17 %), cukor a trieslovina. Množstvo účinných látok závisí od vlastnosti pôdy a od počasia. Najčastejšie dochádza k otravám u malých deti s vážnymi až smrteľnými následkami a to po konzumácii kvetov alebo semien. Kolchicín je veľmi aktívny jed a jeho LD50 je 6 mg.kg-1 (p.o.) pre myš. Smrteľná dávka pre človeka sa udáva 20 – 40 mg (t.j. 5 – 10 semien), niektorí autori uvádzajú letálnu dávku okolo 6 g semien alebo 60 g listov. Kolchicín je prudký mitotický jed, ktorý pôsobí na centrálnu nervovú sústavu, krvný obeh a obličky. Účinok je pozvoľný. Príznaky otravy sa objavujú až po 2 - 6 hodinách a to pálením a škrabaním v ústach, poruchami videnia, nevoľnosťou, úzkosťou, častým vracaním, hnačkami, kolikami, zvyšenou teplotou, poklesom krvného tlaku. Nakoniec nastáva ochrnutie a bezvedomie. Smrť nastáva až po 12 hodinách zlyhaním respiračného centra a srdca.
Jesienka je nebezpečná pre pasúci sa hovädzí dobytok aj keď sa jej zvyčajne vyhýba. Sušením rastliny sa jej jedovatosť neznižuje a preto nebezpečenstvo hrozí pre zvieratá kŕmené senom s jesienkou. Letálna dávka pre väčšinu zvierat je 1 mg kolchicínu na kg hmotnosti. Otrava sa prejavuje silnými hnačkami a celkovým zrútením zvieraťa. Kozy a ovce ju bez toxických následkov spásajú, ale mlieko od takých to zvierat môže vyvolať toxický účinok. Veľmi citlivé sú kone, hovädzí dobytok, ošípané.
Účinky
Intoxikácia prebieha pomaly a prvé príznaky sa prejavia po 3-6 hodinách, smrť nastáva v závislosti na dávke najskôr za12 hodín. Pri akútnej otrave sa objavuje najskôr nevoľnosť, potom zvracanie, kŕče v zažívacom ústrojenstve, kŕčovité močenie, niekedy krvavé, hlienovité exkrementy. Dochádza k hypotenzii, tachykardii, znižuje sa šľachovitý reflex. Zvieratá sú nekľudné, nevnímajú prekážky. Zlyháva respiračný obeh a srdce.
Patoogicko anatomický nález
Pozoruje sa hyperémia na slizniciach tráviaceho traktu, niekedy aj pruhovité krvné výrony a zápal. Krvné výronky sú niekedy i na povrchu obličiek.
Liečba
Protijedom je tanín. Podávajú sa adsorbencia, mucilaginóza, nesmú sa aplikovať opiáty. V rámci diferenciálnej diagnostiky je potrebné vylúčiť akútnu gastroenteritídu, otravu arzénom, ortuťou a veratrínom.